Každá sobota, 19:00, v modlitebni BJB Nesvady

čo deti vidia, to aj robia



Čo si po prehraní tohto videa myslíte?

Viete o tom, že tu máte možnosť k tomuto videu napísať svoje reakcie a komentáre? Stačí ak kliknete na "komentarov" a svoj názor jednoducho napíšete.

MODLITBY 18.30

„S tebou iste prerazím nepriateľské šíky,

so svojím Bohom preskočím aj múr.“

Žalm 18,30

modlitby za našu mládež vždy pred každou mládežou

príď a pridaj sa

Bridges skončilo... :(


Ahojte. Posledné Bridges stretnutie sa odohralo v sobotu večer 23.2.2008 v AC Nesvady. Pre tých, ktorí nevedia, čo je Bridges, tak stručná definícia. Je to spoločné stretnutie okolitých mládeží, konkrétne AC NZ a NSV, BJB Hb, NSV a NZ, a ECAV NSV.

Bridges znamená v slovenčine Mosty. Hlavným cieľom týchto stretnutí bolo, aby sa mládeže vzájomne spoznali, aby vedeli o sebe, aby sa videli, aby vznikli vzťahy medzi mladými kresťanmi, a aby v spoločných chválach, modlitbách vzdali česť a slávu, ktorá patrí jedine nášmu Bohu. Slovom slúžili jednotlivý vedúci už vyššie uvedených mládeží. Na každom stretnutí sa modlilo a vyprosovalo sa požehnanie pre konkrétnu mládež, kde práve Bridges bol. Chválami nás viedla kapela Bridges, v ktorej hrali hudobníci z každej mládeže. Viacero ľudí sa zhodlo na tom, že veľkým pozitívom týchto stretnutí bolo, že to boli „živé“ stretnutia. Nechcem použiť slovo charizmatické, lebo od toho to ešte má ďaleko. Vládla tam naozaj sloboda, človek sa mohol modliť, spievať, chváliť Boha, počúvať Slovo. Aby som trochu opísal, čo som tým myslel, že „živé“. Ide o to, že sa mladí nehanbili pohnúť sa na svojom mieste, neostali len tak nečinne sedieť, že sa nehanbili zdvihnúť svoje ruky, prípadne zatlieskať, zasmiať sa, plakať, prejaviť, to čo cítia a prežívajú. To je niečo, čo vnímam ako jazyk našej mladej generácie a takéto prejavy sú pre nich samozrejmé. To je niečo, v čom sú starším generáciám naozaj príkladom. Samozrejme, že v prvom rade to musí vychádzať zo srdca. Primárne to musí byť uctievanie v Duchu a v Pravde. Fyzické prejavy nie sú primárne, sú sekundárne, ale sú však nevyhnutné. Musíme si uvedomiť, že každým svojím činom, prejavom, postojom, prejavujeme to, čo je v nás, v čo veríme a čo vyznávame. Ako inak to budeme komunikovať, ak nie našimi telesnými schránkami?!

Verím, že takéto spoločné mládeže budú pokračovať, a že v budúcnosti pripravíme podobný projekt, ale ešte vo väčšom, že sa odvážime ísť ešte ďalej.