10.3.2012 Bohuš Uhrin

Volebná mládež prebehla tak ako voľby - bez problémov.

Niektorí sme išli voliť pred iní potom, niektorým to nerobilo problém, iní stáli vo volebnej kabínke 10 minút.

Mládež mala normálne trvanie ako vždy :) na diskusii som bohužiaľ nebola, ale bola by som rada, ak niekto, kto tam bol, ak nakoniec bola diskusia, ju zhodnotil v komentári.

Rozoberali sme tému márnotratného syna. Bohuš na začiatku povedal, že túto téma už zrejme máme opočúvanú, ale ja osobne sa o nej veľmi rada bavím, pretože je to naozaj veľmi dobré podobenstvo. Je to aj príbeh o tom, že honba za svetskými radosťami môže skončiť naozaj veľmi zle.

Text sme čítali z Lukáša, 16 kapitola od 11 verša, len pre info je to 3. podobenstvo o stratených veciach a najobľúbenejší príbeh Marka Twaina. Môžeme ho nazvať aj podobenstvo o milujúcom otcovi.

Prvou Bohušovou otázkou bolo, ktorá rola je nám bližšia. Či staršieho syna, ktorý s otcom nemal veľmi blízky vzťah, ale bol poslušný, alebo rola mladšieho syna, ktorý sa doma pravdepodobne nudil.

Potom, ako sa syn vrátil domov, nepýtal o odpustenie, chcel otcovu pomoc (chcel u neho pracovať). Tu sa dostávame k tomu, na čo sa Bohuš sústredil: nechcem odpustenie ale pomoc. K takémuto správaniu nás môže viesť (zväčša) jeden z týchto dôvodov :

1.myslím si, že nepotrebujem odpustenie

2.hriech je normálna vec, veď všetci hrešia

3.cítim sa až tak hriešne, že sa bojím predstúpiť pred Boha

-toto sa môže diať aj preto, že máme hriech, ktorého sa nevieme vzdať, a neideme za Bohom, akoby sme chceli počkať, kým s tým hriechom skončíme

- avšak tým čím sme plní, a čím si plníme svoju myseľ, toho sa nikdy nebudeme vedieť zdať

-najlepšie to vystihuje výrok s. Augustína - Bože zmeň ma. Ale nie dnes.

Každý z nás prežije vnútorný zápas (minimálne 1 :D), tomu sa nevyhneme,ale spoliehať sa sám na seba je prehra - Boh nás nebude meniť nasilu.

Ak sa modlíme a čakáme na DS, ale neprežili sme "kríž", čakáme márne.

3.3.2012 Vlado Boško

Ako rozoznať falošných prorokov a falošné učenie

Po dvoch konkrétne zameraných témach( new age a okultizmus) nám Vlado Boško pripravil všeobecnejšiu tému, cez ktorú sa nás snažil pripraviť na rozoznávanie falošných učení celkovo a nielen v zameraní na rozlišovanie tej-ktorej sekty.

Ako úvodný verš bol logicky zvolený odsek z Matúša 7/15-17 = o vlkoch v ovčom rúchu.

Tí sú samozrejme ťažko rozoznateľní, ako bolo povedané, týchto vlkov si často predstavujeme tak, ž e je úplne očividné, že ide iba o prezlečených vlkov. Samozrejme v praxi to také jednoduché nie je. Práve naopak. Ako pomôcka nám môže slúžiť skúmanie, toho, aké ovocie tá-ktorá ovca prináša. (Rim 12/2,1.Tes 5/21).Otázkou pre nás môže byť : prečo to robiť? Jedna vec je, kvôli nášmu osobnému rastu. Zaseknutie v nejakom falošnom učení nám škodí, môže narušiť náš vzťah s Bohom (napr ak začneme veriť že Boh je iný, ako je, a v toho "iného Boha" veríme a to nás vzďaľuje od toho, aby sme ho skutočne spoznávali a milovali, namiesto toho veríme v niekoho vymysleného), ale bohužiaľ neovplyvní to len nás, ale aj ostatných.

Aj oni môžu upadnúť do takéhoto stavu, alebo v ňom už môžu byť a práve my, tým, že rozoznáme, že ide o falošné učenie, im vieme pomôcť vrátiť sa do reality.

Istý filozof povedal, že lož prichádza pod rúškom pravdy, často dokonca vyzerá pravdivejšie ako sama pravda. Práve na tomto sa vieme nachytať, lebo skoro každé falošné učenie má pravdivé prvky, alebo sa zakladá na nejakom pravdivom výroku, avšak môže byť zle vykladaný, alebo zneužitý a používaný v zlom kontexte.

Najlepšou výzbrojou je nám Biblia (Ján 17/17), na tom, čo nám ona radí vieme posudzovať veci, ktoré vnímame a okrem nej samozrejme Duch Svätý (Ján 16/13). Tiež by sme to nezvládli bez dobrého postoja (láska k pravde) a dobrého svedomia (1 Tim 1/19).

Falošnosť nám pomôžu rozoznať tieto kritériá

Proroci - volanie k inému bohu (5 M 13/2-6)

- nemorálnosť (Jer 23/14) - tým sa nemyslí, 1 chyba alebo jedno zlyhanie proroka, nikto nie je dokonalý, ale štýl života, ktorý je hriešny, nemorálny, bez pokánia

- nenaplnenie proroctiev

Učenia - neprináša ovocie (lásku, pravdu, slobodu - G6/22, J14/6, 2K 3/17)- ak abstinuje láska k ľuďom, ak je lož používaná ako metóda

- iný Ježiš (uvádzaný iba ako prorok, učiteľ)

- iná cesta spasenia (ak hlása, že k spaseniu nevedie iba milosť, ale musíte niečo preto spraviť)

To, ktorí proroci klamú a vedia o tom, a to ktorí sú sami oklamaní, rozlíši len Boh.

Znaky siekt :

-mimobiblická autorita, popretie Božej trojjedinosti, autoritatívny štýl vedenia(skoro až diktátorský), exkluzivita (iba my máme pravdu), izolácia, psychická manipulácia (zatajovanie niektorých informácií)

Falošné učenie a proroci sa nemusí vyskytovať len v sektách, ale i v cirkvách(mariánske zjavenia - Panny Márie (odkaz je naozaj veľmi vystupňovaním príkladom : http://www.sibyla.estranky.cz/clanky/marianske-zjavenia/moje-stretnutie-s-kralovnou-pomoci-v-dechticiach.html), na Slovensku pomerne časté; charizmatické hnutie ako napr Hnutie viery, ktorá hlása, že veriaci by mali byť bohatí a zdraví a že máš to, čo vyznávaš, s čím sa rozprávaš -napr s peniazmi).

Viera nemôže byť na úkor pravdy.

Zaujímavým príkladom falošného učenia bol Marjoe. Bol to detský kazateľ, ktorý evanjelizoval ľudí. Keď dospel natočil s priateľmi film o tom, ako bol zmanipulovaný rodičmi, ako si vymýšľal, čo mu "Boh hovoril" a ako míňa peniaze získané na evanjelizáciách na bujarý život (http://www.csfd.cz/film/212810-marjoe/).

Tejto oblasti, by sme mali venovať dosť pozornosti. Ľahko a nám rozlíši sekta, ktorá je naozaj "pritiahnutá za vlasy" ale aj pri nej nám často robí problém vysvetliť, čo je vlastne na tom zlé, že niekto niečo predpovedal, že si myslia, že žiť by sa malo pokope, zo spoločného majetku. Nie všetky učenia ú očividne zlé, musíme tieto veci skúmať a venovať sa im.

Letný mládežnícky tábor

Tento rok sa ide opäť na Zdychavu, tak som sa rozhodla trochu vás na to navnadiť. Nezabúdajte, že je potrebné vytvoriť prípravný tím, ktorý bude mať tábor na starosti. Hláste sa niekomu z mládežníckeho tímu. :)

Postmoderna - Maťo

Postmoderný kresťan

Touto aktuálnou témou nás Maťo všetkých prekvapil. Bola to iná téma ako ostatné, ale pritom mala veľkú výpovednú hodnotu. Ako sám povedal, po jej vypočutí by nám malo byť jednoduchšie pochopiť štýl myslenia dnešných ľudí, ich tendencie, vzťah k evanjeliu.

"Hľaďte, aby vás nikto nestrhol mudráctvom a prázdnym mámením podľa ľudského podania, podľa živlov sveta a nie podľa Krista." (Kol 2/8)

Postmoderna je smer druhej polovice 20.storočia a jeho predchodcom bola moderna - myšlienkový smer, ktorý hlásal 1 objektívnu pravdu, ktorú môžeme spoznať cez vedu, skúmanie. Do popredia stavala moderna človeka ako samostatného tvora, úplne sebestačného.

Po katastrofách, ktoré sa udiali hlavne v prvej polovici 20. storočia (vojny, hladomory, revolúcie,...) sa moderna stala neaktuálnou a nové východisko ponúkol filozof Hegel, ktorý začal hovoriť o novom smere - existencializme

.

Ľudia už neverili v predošlé istoty, v rozum, v objektívnosť a schopnosti človeka. Všetko sa pre nich stalo relatívnym, či až nezmyselným (napr. vznikla filozofia nihilizmu - nič nemá zmysel, ani ľudské bytie). Hľadalo niečo, čo by im dávalo zmysel - niečo vyššie, niečo, čo by im potvrdilo, že žiť sa oplatí.

Táto túžba však neviedla ľudí k Bohu a ku kresťanstvu. Práve naopak, ľudia sa otvorili východným náboženstvám, sektám, rôznym hnutiam, ktoré ponúkali niečo "vyššie", nadprirodzené. Existencializmus im napr. ponúkal skúsenosť - prežitie niečoho, čo im potvrdí, že život má zmysel. Toto sa rozmohlo a dnes je to jednou zo základných charakteristík moderného človeka =

=verí tomu, zmysel mu dáva to - čo prežil, čo zažil ako skúsenosť - skúsenosť nadobúda najväčší zmysel.

Na základe toho sa uznáva, že každý má svoju skúsenosť, to, čo prežil a to je jeho pravdou - je viacero právd. Preto ak niekto verí, že Boh existuje, má takú istú pravdu, ako ten, kto v

existenciu Boha neverí.

Ateizmus dne nie je v móde, pretože každý potrebuje veriť v nejaký zmysel. Nie však v kresťanstvo, ktoré je považované za prebytok minulosti.

Tieto veci sa nás bytostne týkajú, je to to, v čom žijeme, čo nás ovplyvňuje. Spoznať to môžete aj cez znaky postmoderny, ktoré vám určite nebudú cudzie :

1.popieranie 1 objektívnej pravdy

2.zážitok namiesto pravdy

3.popieranie jednej histórie spoločnej pre všetkých

4.relativizmus

5.fascinácia médiami

Práve my môžeme pomôcť ľuďom, ktorí hľadajú niečo vyššie, čo by dávalo zmysel, ale je im cudzie obrátiť sa na kresťanov. A to nie je ťažké, veď kresťanstvo je podložené faktami, je logické. Žiadna sekta ani hnutie, nie sú podložené toľkými faktami ako kresťanstvo. Naše fakty sú : Ježiš žil na Zemi, zomrel pre nás a vstal z mŕtvych. Na to existuje nie jeden, ale viacero svedkov.

Ponúknime im teda rozumnú vieru, takú, ktorá má zmysel.

Čo sa týka nás, postmoderných kresťanov, zamyslime sa nad tým, nakoľko nás ovplyvňujú médiá, nakoľko veríme tomu, čo zažijeme, čo pre nás znamená skúsenosť a čo pravda a ako ich rozlišujeme.

Diskusia, ktorú sme viedli, bola presne o tom.

Máme veľa skúseností, ktoré nás vedú k rôznym myšlienkam, názorom. A práve to, kam nás tie skúsenosti a myšlienky vedú nám pomôže rozoznať, či sú alebo nie sú kresťanského charakteru. Bavili sme sa o tom, ako nás niektoré zážitky usvedčia o tom, že sme sa vydali správnou cestou (napr pri riešení problému, alebo potom ako sme sa rozhodli pre niečo). Rozhodneme sa a nejaký pozitívny a silný zážitok nás presvedčí o tom, že sme sa rozhodli správne a berieme to ako znamenie, že konáme dobre. Musíme si ak uvedomiť, KAM nás ten zážitok vedie a AKÉ pocity v nás vyvoláva. Myslím, že toto je pre mnohých z nás dosť obtiažne. Tak bacha na vec.

Toľko k postmoderne - k dobe v ktorej žijeme.