Každá sobota, 19:00, v modlitebni BJB Nesvady

Sliač 2017

Čaute mládež. Raz za čas všetci chtiac či nechtiac cestujeme a už sa stáva zvykom že je našou každoročnou destináciou aj stanica Sliač kúpele. Takže sme aj tento rok na Sliači strávili víkend.
Prišli sme tam už v piatok poobede, oddýchli sme si z cesty a na večeru sme si vypražili harule a napráskali sme sa nimi, či už držime diétu alebo nie.
Nemali sme žiadny program, takže všetci robili to, na čo mali práve chuť a náladu. Napríklad ak práve nepršalo, tak sme chodili na prechádzky k sliačkskym prameňom a ich okoliu. Bol odtiaľ pekný výhľad. V sobotu sme si dali na obed staré dobré chilli con carne a v popoludí sme išli zase na prechádzku. Zmokli sme.

Potom sme boli už znechutený počasím a nevylihovali sme vonku, takže sme ani skupinovo nekývali vlakom ako za starých čias. Ale celkom sme sa bavili aj vnútri. Hrali sme sa spoločenské hry, niektorí milovníci hudby hrali a spievali pesničky a tí z nich, ktorí sú ešte aj šikovní oprášili gramofón, ktorí sme doteraz obchádzali, trocha ho dali doporiadku a mohli sme počúvať hudbu z vinylových platní jak páni.
V sobotu večer sme mali aj návštevu, prišli k nám Robo a Anička Nagypálovci a porozprávali nám niečo z ich cestovateľských zážitkov. Tesne po tom ako sa zobrali dostal Robo ponuku, že môže ísť ako lekár do Afriky. Tak tam aj išli a pol roka boli v štáte Rwanda, v nemocnici na vrchu kopca, obklopení čajovými plantážami. Anička si odtial doniesla čajové lístky a pripravila nám typický rwandský čaj (málo vody, málo čaju, veľa mlieka a veľa cukru). Ich cesta do Afriky bola podľa ich slov „freestyle“, pretože veľmi nevedeli, do čoho idú. Robo bol lekárom v tej nemocnici a Anička bola niečo ako manažérka. Boli tam dosť populárni medzi miestnimi. Chodili k nim ľudia z veľkej diaľky, keď sa dozvedeli, že tam prišiel biely lekár. Mnoho ľudí k nim chodili s poraneniami, ľudia sa tam zvyknú sekať mačetami keď sú opití nechutným banánovým pivom. Robo si raz banánové pivo robil aj sám,
kvasí sa to v jame v zemi. Keď tú jamu kopal, pre miestnych to bolo niečo veľmi čudné, pretože často nevidia belocha, ktorý vykonáva manuálnu prácu. Tak to jednej černoške nedalo a prišla mu pomôcť. Iní do nemocnice chodili napríklad kvôli doklade, že žena nieje tehotná. Potrebovala ho totiž, ak chcela mať svadbu v kostole. Väčšinu pacientov mali ale kvôli malárii. Tú dostal aj Robo, potom odtiaľ odišli.
Rozprávali nám tiež, ako onedlho na to išli na Nový Zéland na tritisíc kilometrovú túru, tzv. Long Trail. Naučili sa tam výsť z nejakej komfortnej zóny, byť menej materialistický a  minimalistický, keď všetko čo na život potrebovali niesli v jednom batohu na chrbte. Ževraj išli aj cez hory, kde sa natáčal Mordor z Pána Prsteňov. Návšteva Roba a Aničky bola rozhodne príjemným potešením.
Potom sme si večer pri pití teplého granka pozerali veľa fotiek zo Sliaču aj rôznych iných akcii. A ľudia ešte dlho do noci robili všeliake svoje aktivitky. To trocha pokračovalo aj nadránom, a potom sme sa naobedovali, upratali a odišli sme. Bol to príjemný víkend a dúfam, že si ho o rok zopakujeme.
(týmto vlakom sme odchádzali)
PS: Všetky fotky nájdete tu.

8.4. Maťo - Robenie rozhodnutí, keď Biblia „mlčí“

Čaute. Na mládeži mal Maťo tému o rozhodnutiach a na začiatok sme sa zahrali hru o rozhodnutiach:
Ak by ste si museli vybrať jednu z týchto dvoch možností, chceli by ste byť radšej filmovou, alebo hudbobnou hviezdou? Chceli by ste mať pekný dom v škaredom susedstve, alebo radšej hnusný dom v krásnom susednstve? Radšej by ste sa vzdali nôh alebo rúk? Chceli by ste mať radšej o desať rokov viac, alebo o desať rokov menej? Chceli by ste radšej žiť o sto rokov v budúcnosti alebo v minulosti? Boli by ste radšej veľmi inteligentný no nie veľmi pekný, alebo veľmi pekný, no nie až tak inteligentní? Radšej by ste nemali do konca života internetové pripojenie, alebo by ste mali internetové pripojenie ale iba jedného kamaráta? Radšej by ste mali 15 detí, alebo žiadne dieťa? Chceli by ste mať viac času, alebo viac peňazí? Radšej by ste chceli ovládať 10 jazykov, alebo by ste chceli rozumieť zvieratám? Viac by vás mrzelo, ak by nikto neprišiel na vašu svadbu, alebo na váš pohreb? Chcete počuť najskôr dobrú, alebo zlú správu?

V živote robíme veľa rozhodnutí. Niektoré sú len malé, iné zase osudové. Ak v živote robíme rozhodnutia, vieme sa pozrieť, ktorú cestu ukazuje Biblia ako tú správnu. No čo ak Biblia nehovorí nič? Niekedy sa Biblia explicitne nevyjadruje k tomu nášmu problému. No môže nám ukazovať isté hranice, ktoré by sme nemali prekračovať. Napríklad Biblia nám nezakazuje zjesť na raňajky pätnásť rožkov a kilo tresky, avšak hovorí nám, že obžerstvo je nesprávne.
No čo ak sa rozhodujem, na ktorú školu pôjdem, koho si vezmem za manželku, akú motorku si kúpim... o tom 
                                                                                     Biblia nemusí hovoriť vôbec.

Rimanom 12:1-2: Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.

Rimanom 15:14: Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.ssssBratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.

Ako máme teda konať v kontroverzných situáciach?

Najdôležitejšie je, aby sme boli obrátení kresťania. To je základný kameň úrazu.
Ak hľadáme pravdu, musíme to robiť úprimne. Ak podvedome viem, že túžim po hriechu, tak je to zbytočné. Musíme vedieť, aký je náš motív a o čo nám v skutočnosti ide. Neobhajujme si veci, ktoré niesu obhájiteľné. Niekedy máme na výber naozaj niekoľko čistých možností. Napríklad chcem odísť zo školy. Na tom nemusí byť nič zlé, no ak to robím, pretože nenávidím tú spolužiačku, vtedy je to nesprávne.
Niekedy aj navonok dobré rozhodnutia, ktoré robíme s dobrým motívom na nás môžu mať nakoniec zlý dopad.

Ak sa rozhodujeme, môže nám veľmi pomôcť, ak sa spýtame starších kresťanov na ich skúsenosti. Možno nám s tým vedia poradiť. Alebo sa môžeme pozrieť, ako robili rozhodnutia možno známi ľudia z cirkvi, ako napríklad teológovia.
Niekedy sú rozhodnutia ktoré robíme nerozumné. Nemusia byť hriechom, no ani pre nás nemusia byť prospešné. 
Niekedy sa možno pohybujeme medzi ľuďmi, ktorí nás začnú navádzať na hriech. Alebo iba situácie, ktoré nás môžu navádzať na hriech. Je lepšie sa im vyhýbať.
Nikto snáď neplánuje, že bude robiť niečo hriešne. Ale hriech sa môže stať, aj keď ho neplánujeme. Preto by sme si mali plánovať, ako sa hriechu vyhnúť a rozmýšľať nad tým, aký vplyv na nás alebo naše okolie bude mať naše rozhodnutie. Možno niektorými rozhodnutiami niekoho zraníme.

Sliač 2017

Výlet na Sliač

Už sa to stalo zvykom, že každoročne na jar podnikáme spoločný výlet. Malebná príroda v mestečku Sliač nám vyhovuje na strávenie víkendu v kruhu priateľov a známych. Program býva voľnejší a preto je to skvelé miesto na nerušených oddych, spoločenské hry a tiež aj na dlhé, podnetné rozhovory o všeličom možnom.
Tento rok nám príde svoje cestovateľské zážitky rozpovedať Robo Nagypál s manželkou Aničkou.
Nechajte sa inšpirovať fotkami z minulých rokov 2016, 2015.

Nevynechajte ani tento rok možnosť ísť s nami na Sliač! :)
 - prihlasujte sa pomocou tohto formulára..


1.4. Aktivitkami k lepšiemu poznaniu hriechu

Náplňou poslednej mládeže boli aktivitky spojené s témou hriechu. Jej cieľom bolo vytvoriť vhodné podmienky na študovanie veršíkov o hriechu a povzbudiť rozmýšľanie o ňom a o tom, aký k nemu máme postoj. Po mládeži sa vo veľkej sále rozbehol riadny koncert, ktorý trval mimoriadne dlho.

Keďže tento mesiac budeme mať až dvakrát možnosť stretnúť sa s niekým, kto šiel dobrovoľne slúžiť do inej krajiny a venovať svoj čas druhým, verím, že sa nad tuto témou budeme viacerí zamýšľať. Svoj postoj môžete vyjadriť v dotazníku napravo - boli by ste ochotní stať sa misionárom, resp. slúžiť pre druhých ľudí?

Hriech je jeden z najdôležitejších biblických pojmov a jeho obsah sa prehlboval podľa toho, ako rástlo povedomie zvrchovanosti, svätosti z lásky Božej a záväznosti zmluvy s Bohom. (A. Novotný)

Aktivitka I. - čo hovorí o hriechu Biblia?
 Predtým, ako mládežníci dostali malé záložky so základnými pohľadmi Biblie na hriech, mali príležitosť sami si vyhľadať a pospomínať, čo píše o hriechu Biblia. Na záver mali "hlasovať" za ten veršík, ktorý pre nich "najviac hovoril do života", alebo dá sa tak povedať - ktorý sa im najviac páčil. 






Pre prvú skupinu to bol verš Rim 5/8 
"...ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme ešte boli hriešni..."









Pre druhú skupinu to bola 4. M 5/6-7
"...ak muž alebo žena spácha nejaký hriech, ktorým sa človek spreneverí Hospodinu, tá osoba sa previní, nech vyzná svoj spáchaný hriech."







-napriek tomu, že každá skupina mala nájsť 7 veršíkov, obe skupiny našli úplne rozdielne verše a ani jeden verš nemali rovnaký. Snáď nám tie malé záložky trochu pomôžu rozlíšiť zameranie tých nespočetných pohľadov a popisov hriechu. 

Verše 1. skupiny : Matúš 7/3-5; Matúš 18/15; Ján 16/9; Rim 7/25; Hebrejom 12/4; Rim 5/8; 2. Kor 5/21; Ž 5/6b

Verše 2. skupny : Jakub 3/14; 1. Tim 6/10; 4. M 5/6-7; 3. M 4/13; 3. M 18/20; 5. M 4/19; Ž 101/5

Aktivitka II. - čo si myslím ja o hriechu?
Táto aktvitka bola vlastne prvá, ale jej analýze je venované väčšie množstvo priestoru. Mládežníci vypĺňali mini dotazníček, kde mali označiť, či dané veci pre nich predstavujú hriech a či si myslia, že aj Biblia o tých veciach hovorí ako o hriechu. Síce na štatistické spracovanie bol malý počet respondetov a výsledky rozhodne nie sú úplne reprezentatívne, predsa na niečo poukazujú. 

Zo všetkých vecí, sa väčšina mládežníkov zhodla len v tom, že nenávisť voči druhej osobe (100%)  a klamstvo (87%) sú v Biblii uvádzané ako hriech. 

V mnohých veciach si mládežníci neboli istí, či to je hriech, alebo nie, resp. uznávali možnosť, že niekedy to hriech môže byť a niekedy nie - najviac čiernych bodov však získalo zabitie v návale zlosti (87%). 

Zaujímavé je aj to, že vyše 1/3 ľudí si myslí, že podľa Biblie zmýšľanie o druhých v zlom je  hriech, ale podľa ich vlastného názoru, to hriech nie je. Taktež sú si všetci istí, že nenávisť voči druhej osobe je v Biblii uvádzaná ako hriech, ale ľudí, čo to nazoaj považujú za hriech je o niečo menej. 

Krádež je podľa 75% opýtaných hriechom, ale krádež myšlienky je hriechom iba pre 56 %.  

Celkovo sa dá povedať, že sú veci, ktoré Biblia popisuje podľa nás ako hriech, ale my sami si nemyslíme, alebo si nie sme istí, či to naozaj hriechom je. Výnimkou je zabitie v sebaobrane, o ktorom si naopak 37 % ľudí myslí, že síce to v Biblii nie je spomínané ako hriech, ale podľa nich to hriechom je. 

Len u 65% ľudí sa zhodovalo to, čo považovali za hriech s tým, čo si mysleli že aj Biblia uvádza ako hriech. 



Možno túto tému raz rozoberieme, už keď budeme mať presné info o tom, čo z tých vecí sa naozaj v Biblii ako hriech spomína. A také samoštúdium so zameraním na túto tému by rozhodne nebolo na škodu. Celkovo by sme sa mali viac povzbudzovať k štúdiu Božieho Slova, keďže sme si nie všetci boli istí tým, že či Biblia píše o krádeži a klamstve ako o hriechu. Rozhodne máme medzery, ktoré treba dopĺňať :)

Tretia aktivitka spočívala v zamýšľaní sa nad tým, čo je v našich životoch momentálne najväčšoui prekážkou na ceste k Bohu. Tieto podnety boli odovzdané mládežníckemu tímu, ktorý sa za ne, a za nás bude modliť. 


25.3. Život kresťana v krajine postihnutej vojenským konfliktom


V dnešnej dobe veľa krajín zažíva vnútorné nepokoje a ja osobne sa odvážim povedať, že aj na Slovensku niekedy vládne dusná atmosféra. Stačí časť nespokojných občanov a nepokoje sa roznesú po celej krajine. Blízko ku nám sa takáto dlhodobo napätá atmosféra prejavila vojenským konfliktom na východe Ukrajiny. Pred niekoľkými rokmi sa po rozsiahlych nepokojoch rozpútala vojna v Juhoslávii, ktorá trvala približne 10 rokov.

Keď na chvíľu dáme bokom politiku a sociálno ekonomické stránky tejto veci (ktoré nás síce mnohých veľmi zaujímajú), môžeme sa venovať svedectvám ľudí, ktorí sa bohužiaľ nachádzajú v tom istom čase a priestore ako táto vojna. Ich osobné svedectvá o tom, či ich to ako kresťanov ovplyvnilo, a ako to zmenilo ich životy a postoje, boli náplňou tejto mládeže.


O konflikte na Ukrajine (2013 - ?) hovorili dve aktuálne dobrovoľníčky : Evnika (Vinnitsa) a Natália (Kyjev), ktoré od minulého roku pôsobia na Slovensku. Na Ukrajine neprebieha konflikt dlho a je obmedzený iba v jej východnej časti. Napriek tomu na dievčeatá vojna pôsobí, i keď zďaleka. Do slovenčiny prekladal Sergej, ktorý momentálne pôsobí ako kazateľ v Nových Zámkoch.





Občiansku vojnu v Juhoslávii (1991 - 2001) nám trochu priblížili bývalé dobrovoľníčky Tamara (v tom čase z Vojvodiny, Kysac) a Sanja (v tom čase Valjevo), ktoré dnes obe bývajú na Slovensku. Vojna trvala dlho a dotkla sa všetkých, jej dôsledky sa prejavujú dodnes. Gifko so zmenou hraníc, pre lepšie pochopenie TU.

Pozvané boli mládeže z okolia a boli sme poctení ich návštevou. Dúfame, že občerstvenie po mládeži ich potešilo aspoň tak, ako nás všetkých potešili chvály pred začiatkom diskusie. Večerom nás sprevádzal šarmantný Stanči, ktorého prejav bol taký dobrý, že až neverím, že si ho predtým necvičil pred zrkadlom. Za spoločný čas s mládežami a ochotu dobrovoľníčok hovoriť o sebe, ochotu Sergeja, pomôcť s prekladom z ukrajinčiny a za všetko dohromady sme boli veľmi vďační. Bol to cenný čas. Fotky sa nachádzajú v spoločnom albume Random foto 2017, ktorý je napravo.


Napriek tomu, že v Nesvadoch koluje legenda, že hurbanovčania nezvyknú prísť, oni ju, ako to už býva zvykom vyvrátili. Samozrejme, že viacerí sme v to verili, aj keď sa našli v našich radoch aj skeptici a vyznávači nesvadských legiend. 





Nahrávka bude zrejme časom dostupná, tu je stručný súhrn toho, čo porozprávali dievčatá .

UKRAJINA (Evnika, Natalia, Sergej)
Bolo pred vojnou všetko v poriadku?
-Nie, bolo cítiť napätie, nevypuklo to odrazu. Jedným z prejavov nepokojov bol aj tzv. euromajdán.


Museli všetci bojaschopní muži narukovať?
-Nie, prišlo oznámenie, ale konflikt nie je celoštátny, kto nechcel nemusel ísť. Niektorí kresťania (hlavne evanjelikálne cirkvi), ktorí nechcú držať zbraň išli ako alternatívne posily (kuchyňa, údržba, zdravotníci, atď). Boli ale aj takí, čo kvôlu určitým okolnostiam ísť museli, alebo členovia ich rodiny.

Zlepšilo/zhoršilo toto obdobie vzťahy medzi pravoslávnou (na Ukrajine väčšinovou) cirkvou a evanjelikálnymi cirkvami?
-Skôr zlepšilo, v niektorých mestách boli aj spoločné akcie, kde sa všetci modlili. Naopak ako keby vojna tie rozdiely trochu rozmazávala.

Reakcia vašich zborov na vojenský konflikt?
-Modlitby za nich, zbierky, niektorí členovia išli pomáhať ako zdravotníci, alebo posielali hmotnú pomoc na miesto konfliktu.

Viete si tipnúť, kedy sa konflikt skončí?
-Nie, skoro to asi nebude.

Vaše osobné svedectvo?
-aj počas vojny Boh hovorí k ľuďom a síce je ťažké veriť, že aj vtedy je všetko v Jeho rukách, práve tomu sa kresťania denno denne učia.
-veľa ľudí sa počas vojny obrátilo k Bohu, hlavne vojaci. Taktiež možnosť svedčiť - veľa ľudí sa dá stretnúť, presúvajú sa po krajine, veľa komunikujú - skoro každý rieši, čo sa deje.



SRBSKO (Tamara, Sanja)
Akú zmenu pre krajinu priniesla vojna?
-Predtým bolo v krajine viac národností aj vierovyznaní - evanjelikáli, pravoslávni, aj moslimovia. Žili v podstate premiešane.  Keď sa začala vojna, národnosti chceli svoju vlastnú krajinu a ekonomická a politická situácia to celé len zhoršovala. Takže nebojovali len vojaci, práve naopak, aj susedia, spoluobčania medzi sebou, jeden proti druhému.

Uvádza sa, že konflikt trval od roku 1991 do roku 2001. Existujú nejaké trvalé následky, ktoré sa odvtedy prejavujú dodnes?
-Áno, možno takým veľkým negatívom sú zvyšky rozpadnutých rodín - v bývalej Juhoslávii boli rôzne vierovyznania a národy spolu pokope, a počas vojny, aj po nej došlo k rozdeľovaniu. Srbi do Srbska, Chorváti do Chorvátska, atď. To rozdelilo rodiny, niekedy aj manželstvá. No a potom rozvody z dôvodov chudoby, nepokojov, krízy, boli to zlé časy. V tom žili ľudia a dodnes to majú v pamäti.

Vaše prvé zážitky z vojny?
-Najprv som tomu veľmi nerozumela, až časom som si uvedomovala, čo sa deje. Najviac si pamätám, ako sme sa museli skrývať, keď sa ozvali sirény - keď sa bombardovalo.

Vaše najhoršie zážitky z vojny?
-Keď bolo to 70 dňové bombardovanie Srbska - hlavne pri Belehrade - v 1999. Vždy, keď sa ozvali sirény, museli sme sa skryť. Niekedy sa ozval aj špeciálny signál, to znamenalo, že môžeme byť chvíľu vonku, že sa nebude nič zlé diať. Ale raz aj po ňom hneď boli sirény. 
-Nás to raz zastihlo v meste (sirény), šli sme sa skryť do pivnice v jednej bytovke, mamina nás silno držala. jeden pán tam chodil a ponúkal nám kávičku, usmieval sa, pre neho to bolo už bežné a normálne. A bola vtedy chudoba, ale tá je vlastne  dodnes.

Vaše osobné svedectvo?
-Odpustenie - v mnohých ostal taký trpký pocit, hnev. Moji známi sa napr. hnevali, keď zistili, že idem do Ameriky na brigádu, považovali to za zradu (pozn. Američania v 1999 pomáhali Albánsku v osamostatnení tým, že bombardovali Srbsko). Ja si však uvedomujem, že mladí ľudia, ktorých som v Amerike stretla s tým nemali nič spoločné. U nás doma to tak ale nechápu. Ja som ale bola schopná odpustiť, veď aj mne Boh odpustil všetko, prečo by som ja niekomu niečo nemala odpustiť?